Slovenský výbor pre bioetiku SK pre UNESCO zorganizoval pod záštitou Slovenskej komisie pre UNESCO Národnú konferenciu pod názvom „Etika a umelá inteligencia“. Konferencia sa uskutočnila dňa 11. októbra 2019 na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v Bratislave. Moderátorom tohto významného podujatia bol Ondrej Prostredník.
Umelá inteligencia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá vývojom algoritmov a strojov, ktoré vykazujú znaky inteligentného správania. Ako pri každej technológii, ktorá prináša zmenu, aj umelá inteligencia môže priniesť nové etické a právne otázky týkajúce sa zodpovednosti alebo potenciálne neobjektívneho rozhodovania.
Umelá inteligencia predstavuje sériu komplexných zmien, najmä vo vzťahu s etikou, ľudskými právami a bezpečnosťou.
Národnú konferenciu otvorila predsedníčka Slovenského výboru pre bioetiku Slovenskej komisie pre UNESCO prof. RNDr. Marta Kollárová, DrSc. V príhovore, okrem iného, uviedla, že umelá inteligencia má mnohé aplikácie v oblasti zdravia (napr. diagnostika ochorení), vzdelávania (nástroje vyučovania, školenia učiteľov), kultúry (3D zobrazovanie využívané pri rekonštrukcii kultúrnych pamiatok), vedy (napr. nové progresívne technológie, neurovedy), environmentálne programy na ochranu životného prostredia (výskum vody zahrňujúci zobrazenie planktónu, detekciu oceánov, vtáctva), ale tiež aplikácie v kybernetike, robotike, certifikačných technológiách (napr. softvéry na rozpoznávanie tváre), zameraných na bezpečnosť, obranu a mnohé ďalšie oblasti života.
Prof. RNDr. Marta Kollárová, DrSc., Národná konferencia o etike a umelej inteligencii v Bratislave
Prof. Marta Kollárová tiež informovala, že sa zúčastnila na spoločnom zasadnutí dvoch bioetických výborov – medzinárodného a medzivládneho výboru pre bioetiku UNESCO v Paríži v septembri 2018, kde sa po oficiálnom rokovaní uskutočnila po prvýkrát verejná večerná diskusia za okrúhlym stolom na aktuálnu tému umelej inteligencie, za účasti novinárov, médií a zastupiteľských inštitúcií.
Z diskusie vyplynulo, že doteraz nebol určený žiadny medzinárodný etický rámec, platný pre všetky vyvíjané umelé inteligencie a ich aplikácie. V tomto ohľade by mohlo UNESCO zohrať dôležitú úlohu, pretože je významnou inštitúciou, ktorá na jednej strane zastrešuje mnohé z uvedených oblastí umelej inteligencie a na druhej strane chráni základné práva, platné predpisy, etické a spoločenské hodnoty prostredníctvom vydaných troch deklarácií – k ľudským právam v roku 1948, k ľudskému genómu a ľudským právam v roku 1997 a k bioetike a ľudským právam v roku 2005.
Etické problémy úzkej umelej inteligencie
Adam Greif a Juraj Podroužek, z Univerzity Komenského v Bratislave (Pygmalios), sa zaoberajú touto oblasťou umelej inteligencie (AI). Ide o problémy a riziká, spojené so strojmi, ktoré využívajú algoritmy na automatizované riešenie špecifickej oblasti ľudských úkonov. Pripomenuli, že jeden z popredných predstaviteľov AI scény Andrew Ng pri úzkej umelej inteligencii hovorí o automatizácii úkonov, ktoré človek dokáže bežne vykonať do jednej sekundy. Medzi ne patrí napríklad rozpoznávanie objektu na fotografii, prepis hovoreného slova do textu alebo vyhnutie sa prekážke na ceste.
Pri nasadzovaní umelej inteligencie narážajú na množstvo technických problémov. Na druhej strane, v tejto fáze by už mali vedieť povedať, ktoré použitia AI sa budú pokladať za morálne správne a spoločensky prospešné. Prvými z etických problémov je transparentnosť a vysvetliteľnosť rozhodnutí umelej inteligencie, k čomu sa viaže aj problém vysledovateľnosti prípadných chýb v automatickom rozhodovaní stroja. Príkladom toho, ako málo transparentné je rozhodovanie umelej inteligencie a aké to môže mať vážne dopady na ľudí, sú programy, ktoré predpovedajú kriminálne správanie. Môže ísť napríklad o algoritmy, ktoré odhadnú, ktoré osoby sa s najväčšou pravdepodobnosťou zapletú do nelegálnej činnosti, alebo posudzujú pravdepodobnosť recidívy odsúdených kriminálnikov.
Časť prednášajúcich na Národnej konferencii o etike a umelej inteligencii
Medzi takéto nástroje patrí systém, ktorý vypočíta mieru nebezpečnosti odsúdencov pre spoločnosť. Ukázalo sa, že niektoré rozhodnutia umelej inteligencie boli v tomto prípade diskriminačné a rasovo orientované. Jeden z dôvodov mohol byť ten, že umelá inteligencia získava svoje schopnosti pozorovaním historických dát.
Na národnej konferencii odzneli aj ďalšie prednášky:
- Autonómne vozidlá a umelá inteligencia (Ivana Budinská)
- Viachodnotové logiky pre autonómne vozidlá (Daniela Glavaničová)
- Fiktívna identita (Martin Takáč)
- K antropológii digitálneho sveta (Miroslav Marcelli)
- Umenie a umelá inteligencia (Andrej Démuth)
- Dôveryhodná umelá inteligencia (David Černý)
- Výzvy aplikácií umelej inteligencie v zdravotníctve (Roman Tuchyňa)
- Použitie systémov umelej inteligencie v tvrdo regulovaných odvetviach (Martin Majerník)