Príďte sa pozrieť na najnovšiu lokalitu UNESCO na Slovensku, ktorá na Zoznam svetového dedičstva UNESCO pribudla v júli minulého roku. Múzeum mesta Bratislavy slávnostne otvára novú stálu expozíciu, ktorá prezentuje nálezy z lokality bývalého rímskeho tábora Gerulata ako súčasť Dunajského Limesu. Archeologické nálezy sa snažia priblížiť pracovný deň vojakov v tábore, ako aj život, sociálne zloženie a činnosť obyvateľov civilnej osady i vzdialenejšieho zázemia s vilami a rustikálnymi sídliskami. Súčasťou otvorenia bude aj sprievodný program, ktorý predstaví lokalitu v širších súvislostiach, či už prírodných, alebo historických. Nebude chýbať ani hudobný program, o ktorý sa postará Mucha Quartet. Príďte sa pozrieť na najnovšiu lokalitu UNESCO na Slovensku, ktorá na Zoznam svetového dedičstva UNESCO pribudla v júli minulého roku.
Medzinárodná archeologická lokalita Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes bola 30. júla 2021 zapísaná na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Rozhodol o tom Výbor svetového dedičstva na svojom 44. zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 16. až 30. júla 2021 online z čínskeho mesta Fuzhou. Nomináciu na zápis tejto lokality predložilo Slovensko spoločne s Nemeckom a Rakúskom. Na území Slovenska sú súčasťou novej lokality svetového dedičstva UNESCO dve národné kultúrne pamiatky – Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave-Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) v Iži. Kastel Gerulata ležal na území Panónie v línii Carnuntum – Ad Flexum na pravom brehu Dunaja a tvoril neoddeliteľnú súčasť hraničného opevnenia bývalej Rímskej ríše. Rímsky tábor v Iži bol predsunutou pevnosťou na ľavom brehu Dunaja, jedinou svojho druhu na tomto úseku hranice a tvoril predmostie legionárskej pevnosti Brigetio. Oba sú dokladom dlhodobej, zhruba 400-ročnej, rímskej prítomnosti na území dnešného Slovenska. Dunajský Limes je súčasťou širšieho celku Hranice Rímskej ríše, ktorý je najrozsiahlejšou kultúrnou lokalitou UNESCO v Európe a v súčasnosti sa tiahne od Antoninovho valu na Britských ostrovoch až po Ižu na slovensko-maďarskej hranici. Dunajský úsek hraníc okrem prírodnej prekážky v podobe toku rieky tvorila sústava legionárskych pevností, menších pevností a vojenských táborov, strážnych veží, limitná cesta a civilné zázemie. Táto časť rímskych hraníc nepredstavovala nepreniknuteľnú bariéru, ale kontrolovala a umožňovala pohyb vojenských jednotiek, ako aj civilistov a obchodníkov medzi územím Rímskej ríše a tzv. barbarikom. Predstavovala tak prostredie pre pozvoľnú a nepretržitú výmenu civilizačných vymožeností vyspelého rímskeho antického sveta a susedných, prevažne germánskych kmeňov a národov.
