Dňa 2. júna 2022 sa v Univerzitnej knižnici v Bratislave uskutočnilo zakladajúce valné zhromaždenie Slovenského komitétu Modrého štítu. Tento je súčasťou medzinárodnej organizácie na ochranu historických a kultúrnych pamiatok Medzinárodný výbor Modrého štítu (International Committee of the Blue Shield, skrátene ICBS). Modrý štít bol založený v júli 1996, aby koordinoval činnosť výkonných orgánov ICOM (Medzinárodná rada múzeí), ICOMOS (Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla), IFLA (Medzinárodná federácia knižničných asociácií) a ICA (Medzinárodná rada archívov). Označenie a logo Modrého štítu je odvodené od znaku, ktorý je na základe Dohovoru UNESCO o ochrane kultúrneho dedičstva v ozbrojenom konflikte, prijatom v Haagu v roku 1954 (tzv. Haagsky dohovor) umiestňovaný na niektorých budovách spĺňajúcich kritériá a používajúcich ochrany podľa zásad tohto medzinárodného dohovoru. ICBS si kladie za cieľ rozšíriť ochranu a pomoc kultúrneho dedičstva pri ohrození nielen vojnou, ale aj prírodnými katastrofami (záplavy, požiare, zemetrasenia a iné). Jeho základnými úlohami sú prevencia pred nešťastiami; rýchle opatrenia počas stavu núdze; pomoc pri rekonštrukcii po katastrofe.
Pripájame informáciu zo zakladajúceho zhromaždenia slovenského Modrého štítu, ktorú nám zaslali jeho organizátori:
Uskutočnilo sa prvé valné zhromaždenie Slovenského komitétu Modrého štítu
Vojna je vždy spojená s ničením. Ničí sa všetko, tak životy ako aj duchovné aj materiálne hodnoty, historické pamiatky nevynímajúc. Existujú snahy ničeniu a zvlčeniu čeliť a udržať aspoň náter civilizovanosti. Je to možno sizyfovské úsilie, ale je potrebné. Jeho súčasťou sú ženevské a haagske konvencie a protokoly. Do ich diapazónu patrí tiež Haagsky dohovor z roku 1954, venujúci sa ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojených konfliktov a katastrof.
Keď sa médiami začali po roku 2015 šíriť správy o tom, ako militantný islamistický Daeš/ISIS likviduje pamiatky zo zoznamu UNESCO v starovekom irackom Nimrude, či v sýrskej Palmýre, vlna zhrozenia došla aj na Slovensko. Téme sa venovali slovenské verejnoprávne médiá a mali sme tu aj sýrskeho archeológa, kolegu Chalída al-Asaada. Chalíd bol viac ako 40 rokov kustódom palmýrskych pamiatok a neopustil ich ani v auguste 2015, kedy ho vo veku 83 rokov verejne popravili fanatici z Daešu.
Tieto udalosti viedli aj slovenských odborníkov k úvahám, ako sú zaistené naše pamiatky pred vojnami a katastrofami. Úvahy prerástli v akciu a koncom roka 2021 bolo zaregistrované občianske združenie Slovenský komitét Modrého štítu, ktoré sa zaoberá ochranou pamiatok v prípade ozbrojených konfliktov a katastrof. Zakladatelia komitétu veru ani v najmenšom netušili, že k zhmotneniu hmlistých obáv v tvrdú realitu dôjde tak skoro po registrácii.
Učenie plávania hodením do vody však funguje. Aj preto mohla 2. júna 2022 v Univerzitnej knižnici v Bratislave jej generálna riaditeľka Silvia Stasselová privítať prvé/zakladajúce valné zhromaždenie Slovenského komitétu Modrého štítu. Organizácia má záujem získať v roku 2022 podporu pre svoj projekt ochrany kultúrnych hodnôt a dedičstva v ozbrojených konfliktoch. Popri tom si zriadila webovú stránku https://modrystit.sk/ a podieľa sa na aktivitách pracovnej skupiny Modrý štít na slovenskom Ministerstve kultúry. Na generálnej konferencii Medzinárodného výboru múzeí ICOM v Prahe bude komitét zastúpený pri moderovaní panelu o reakciách na ochranu historického dedičstva na Ukrajine.
S ruským útokom súvisela aj prezentácia ukrajinského študenta archeológie na UKF v Nitre, Romana Liubuna. Valnému zhromaždeniu demonštroval snahy o zachovanie ukrajinskej národnej identity a pamäti a záchranu kultúrneho dedičstva. S mementom vojnového konfliktu v susednej krajine potom súvisí aj výhľadový štvorročný plán aktivít Slovenského komitétu Modrého štítu, ktorý už stihol poskytnúť pomoc Zakarpatskému regionálnemu historickému múzeu v Užhorode.
Zvolená výkonná rada a členovia Slovenského komitétu Modrého štítu veria, že staré latinské príslovie „Si vis pacem, para bellum“ (Ak chceš mier, pripravuj vojnu) sa naplní a ochranu kultúrneho dedičstva v prípade ozbrojených konfliktov a katastrof budú môcť na Slovensku pripravovať síce vo virtuálnych bojových cvičeniach, avšak v reálnych mierových podmienkach.
Fotografie z Valného zhromaždenia; prezentácia „Zachovanie národnej identity a pamäti v podmienkach totálnej vojny.
Existuje šanca na záchranu ukrajinského kultúrneho dedičstva?“, Roman Liubun z Ukrajiny, ktorý študuje archeológiu
na Univerzite Koštantína Filozofa v Nitre