sk | en

UNESCO

Hranice Rímskej ríše - Dunajský Limes

Medzinárodná archeologická lokalita Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes bola 30. júla 2021 zapísaná na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Rozhodol o tom Výbor svetového dedičstva na svojom 44. zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 16. až 30. júla 2021 online z čínskeho mesta Fuzhou. Nomináciu na zápis tejto lokality predložilo Slovensko spoločne s Nemeckom a Rakúskom.  

 

Nominačný projekt a zápis Dunajského Limesu na prestížny Zoznam svetového dedičstva UNESCO sú výsledkom viac ako 14 rokov spolupráce partnerských inštitúcií zo všetkých zainteresovaných krajín, ktorú za slovenskú stranu koordinoval Pamiatkový úrad SR a dlhodobo aktívne podporovali predovšetkým Múzeum mesta Bratislava, Podunajské múzeum v Komárne, Archeologický ústav SAV, a v neposlednom rade Hlavné mesto SR Bratislava, mestská časť Rusovce a obec Iža.  
 

Na území Slovenska sú súčasťou novej lokality svetového dedičstva UNESCO dve národné kultúrne pamiatky – Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave-Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) v Iži. Kastel Gerulata ležal na území Panónie v línii Carnuntum – Ad Flexum  na pravom brehu Dunaja a tvoril neoddeliteľnú súčasť hraničného opevnenia bývalej Rímskej ríše. Rímsky tábor v Iži bol predsunutou pevnosťou na ľavom brehu Dunaja, jedinou svojho druhu na tomto úseku hranice, a tvoril predmostie legionárskej pevnosti Brigetio. Oba sú dokladom dlhodobej, zhruba 400-ročnej, rímskej prítomnosti na území dnešného Slovenska.
 

Dunajský Limes je súčasťou širšieho celku Hranice Rímskej ríše, ktorý je najrozsiahlejšou kultúrnou lokalitou UNESCO v Európe a v súčasnosti sa tiahne od Antoninovho valu na Britských ostrovoch až po Ižu na slovensko-maďarskej hranici. Dunajský úsek hraníc okrem prírodnej prekážky v podobe toku rieky tvorila sústava legionárskych pevností, menších pevností a vojenských táborov, strážnych veží, limitná cesta a civilné zázemie. Táto časť rímskych hraníc nepredstavovala nepreniknuteľnú bariéru, ale kontrolovala a umožňovala pohyb vojenských jednotiek, ako aj civilistov a obchodníkov medzi územím Rímskej ríše a tzv. barbarikom.  Predstavovala tak prostredie pre pozvoľnú a nepretržitú výmenu civilizačných vymožeností vyspelého rímskeho antického sveta a susedných, prevažne germánskych kmeňov a národov.
 

Vo svojom najväčšom rozsahu, počas 2. storočia n. l., zasahovala vonkajšia hranica Rímskej ríše tri kontinenty a bola vyjadrením mimoriadnych vojenských i organizačných schopností Rímskeho impéria. Jedinečnú svetovú hodnotu Hraníc Rímskej ríše uznal Výbor svetového dedičstva už v roku 1987, kedy bol do Zoznamu svetového dedičstva zaradený Hadriánov val (Anglicko), a tiež pri doplnení tejto lokality o Hornogermánsko-rétsky Limes (Nemecko) v roku 2005 a Antoninov val (Škótsko) v roku 2008.
 

Dunajský Limes je už ôsmou slovenskou lokalitou na Zozname svetového dedičstva. Jeho zápis je nielen ocenením výnimočnej hodnoty týchto pamiatok, ale zároveň stimulom pre skvalitnenie ich ochrany a zachovania a rovnako aj príležitosťou pre udržateľný rozvoj dotknutých obcí a regiónov založený na kultúrnom dedičstve.

Aktuálny zápis sa týka západnej, časti Dunajského Limesu, od bavorského Bad Göggingu po Ižu na Slovensku, a zahŕňa 77 pamiatok rímskeho hraničného systému na rieke Dunaj. Jedinečná svetová hodnota lokality bude posilnená po predložení nominácie východnej časti Dunajského Limesu a rozšírení lokality o rímske pamiatky v Maďarsku, Chorvátsku, Srbsku, Bulharsku a Rumunsku, ktoré sa predpokladá v najbližších rokoch.