sk | en

UNESCO

Ekológia

Ekológia

 

Slovenský výbor pre program UNESCO „Človek a biosféra“ (MAB) a biosférické rezervácie na Slovensku 


Všeobecne o programe UNESCO “Človek a biosféra”:

(Man and Biosphere Programme)

UNESCO program „Človeka a biosféra“ (ďalej aj len „MAB“) je medzivládny vedecký program, ktorý bol  založený v roku 1971 za účelom vytvorenia vedeckého základu pre zlepšenie vzťahov medzi ľuďmi a ich životným prostredím. Navrhuje interdisciplinárny výskum a školenia v oblasti riadenia prírodných zdrojov. 

Program “Človek a biosféra” je program, ktorý v sebe spája poznatky prírodných a spoločenských vied a vytvára tak základ pre racionálne a udržateľné využívanie a zachovávanie zdrojov biosféry a pre celkové zlepšenie vzťahov medzi ľudstvom a životným prostredím. Využívajúc nadobudnuté poznatky a skúsenosti dokáže predpovedať, aké budú následky súčasného ľudského pôsobenia v budúcnosti, čím zároveň zvyšuje schopnosť efektívne hospodáriť s prírodnými zdrojmi pre blaho oboch – tak ľudskej populácie, ako aj nášho životného prostredia. 

Program „Človek a biosféra“ sa orientuje na lokality zapísané v zozname Svetovej siete biosférických rezervácií a jeho hlavné úlohy sú nasledovné:

  • Identifikovať a posúdiť zmeny v biosfére vyplývajúce z ľudskej a prírodnej činnosti a vplyv týchto činností na človeka a na životné prostredie, najmä v súvislosti s klimatickými zmenami.
  • Skúmať a porovnávať vzájomné dynamické vzťahy medzi prírodnými/kvázi-prírodnými ekosystémami a socio-ekonomickými procesmi, najmä v súvislosti so zvýšeným úbytkom biologickej a kultúrnej diverzity a nepredvídateľnými dôsledkami tohto úbytku, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť ekosystémov naďalej plniť funkcie nevyhnutné pre blahobyt ľudstva.
  • Zabezpečiť základné ľudské potreby a životné prostredie, v ktorom sa dá žiť, napriek rýchlej urbanizácii a enormnej spotrebe energie – hlavných príčin rýchlych negatívnych zmien životného prostredia.
  • Podporovať výmenu a odovzdávanie poznatkov o problémoch a riešeniach v oblasti životného prostredia a podporovať environmentálne vzdelávanie v záujme zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja.

Štruktúra orgánov:

Hlavným orgánom programu “Človek a biosféra” je Medzinárodná koordinačná rada MAB, ktorú tvorí 34 členských štátov volených počas Generálnej konferencie UNESCO (t.j. každé dva roky). 

Hlavné úlohy Medzinárodnej koordinačnej rady MAB:

  • Viesť program MAB a dohliadať na jeho správne fungovanie.
  • Posúdiť či bol v implementácií programu urobený pokrok.
  • Odporúčať jednotlivým krajinám výskumné projekty a predkladať návrhy týkajúce sa organizácie regionálnej a medzinárodnej spolupráce.
  • Určiť priority v rámci MAB projektov a MAB aktivít vo všeobecnosti.
  • Koordinovať medzinárodnú spoluprácu členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na programe MAB.
  • Koordinovať aktivity s ďalšími medzinárodnými vedeckými programami.
  • Radiť sa s medzinárodnými mimovládnymi organizáciami v súvislosti s vedeckými alebo technickými otázkami.

Medzinárodná koordinačná rada MAB tiež rozhoduje o zaradení nových biosférických rezervácií a berie na vedomie odporúčania vo vzťahu k pravidelným správam o aktuálnom stave a činnosti jednotlivých biosférických rezervácií.

Rada na svojich zasadnutiach volí členov byra – predsedu a piatich podpredsedov, z ktorých jeden plní funkciu spravodajcu.


Siete MAB

Kľúčovým prvkom programu MAB je budovanie regionálnych, sub-regionálnych či ekosystém-zohľadňujúcich sietí a tiež budovanie medzinárodnej siete.


Regionálne siete:

Hlavnou úlohou regionálnych a subregionálnych sietí je výmena informácií a skúseností v rámci jednotlivých regiónov.

Jedná sa o regióny:


Siete zohľadňujúce jednotlivé typy ekosystémov:

Tieto siete poskytujú cenný náhľad do modelov udržateľného rozvoja a ponúkajú možnosti ako zmierniť klimatické zmeny či ako podnietiť proces adaptácie. Zastrešujú siete a výskumy, budovanie kapacít a spoluprácu v oblasti vzdelávania vo vzťahu k:

  • pohoriam,
  • svetovej sieti ostrovných a pobrežných biosférických rezervácií,
  • tropickým dažďovým pralesom,
  • suchým oblastiam,
  • mestským oblastiam,
  • savanám a
  • agro-ekosystémom.

Viac informácií nájdete na stránke: http://www.uke.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=75&lang=sk


Biosférické rezervácie na Slovensku

 

S programom "Človek a biosféra" úzko súvisí svetová sieť biosférických rezervácií, ktorá v súčasnosti pozostáva zo 631 biosférických rezervácií v 119 krajinách po celom svete.

Na Slovensku máme 4 biosférické rezervácie (BR):

 

1. BR Slovenský kras

BR Slovenský kras je vôbec najstaršou BR na Slovensku, bola vyhlásená v roku 1977.

Viac informácií nájdete na:

http://www.sopsr.sk/slovkras/biosfericka_rezervacia.html

http://www.uke.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=258&lang=sk

http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2011/tlacove-spravy-februar-2011/narodny-park-slovensky-kras-prva-slovenska-biosfericka-rezervacia.html

 

2. BR Poľana

BR Poľana je druhou najstaršou BR na Slovensku, vyhlásená bola v roku 1990.

Viac informácií nájdete na:

http://www.chkopolana.eu/br/

http://www.uke.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=259&lang=sk

 

3. BR Východné Karpaty

BR Východné Karpaty je prvou trilaterálnou BR na svete. Vznikala v dvoch etapách. V rokoch 1992 – 1993 medzi Slovenskom a Poľskom a v roku 1998 sa pridala aj Ukrajina. Rozlohou je to druhá najväčšia BR v rámci Európy.

Viac informácií nájdete na:

http://www.sopsr.sk/nppoloniny/sk/mbr.php

http://www.uke.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=256&lang=sk

 

4. BR Tatry

BR Tatry je bilaterálna BR medzi Slovenskom a Poľskom. Vyhlásená bola v roku 1993.

Viac informácií nájdete na:

http://www.sopsr.sk/tatry/

http://www.uke.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=257&lang=sk

 

O biosférických rezerváciách sa dozviete viac na: http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=210&id_indikator=2606#0