sk | en

UNESCO

Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy

Táto cezhraničná lokalita, ktorá bola pôvodne zapísaná ako spoločná slovensko-ukrajinská nominácia, bola viackrát rozšírená a v súčasnosti sa rozprestiera v 12 európskych krajinách: Albánsko, Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Ukrajina a Taliansko. Od konca poslednej doby ľadovej začal proces, ktorý stále pokračuje a počas ktorého sa buk lesný z niekoľkých izolovaných útočísk rozšíril v relatívne krátkom období niekoľko tisíc rokov do početných oblastí v Alpách, Karpatoch, Pyrenejach a pri Stredozemnom mori. Úspešná expanzia po celom kontinente súvisí s adaptabilitou stromu a toleranciou voči rôznym klimatickým, geografickým a fyzickým podmienkam.

Staré bukové lesy a bukové pralesy sa vyznačujú prírodnými hodnotami globálneho významu. Slovensko-ukrajinská časť lokality pozostáva zo série 10 samostatných komponentov pozdĺž 185 km dlhej osi vedúcej od Rachivského masívu (Huculských Álp) a pohoria Čornohora na Ukrajine smerom na západ pozdĺž Poloninského hrebeňa po Bukovské vrchy a Vihorlatské vrchy na Slovensku. Desať lokalít, z toho štyri na území Slovenska (Havešová, Rožok, Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlat), predstavuje ako séria významný príklad nenarušených lesov mierneho pásma a najkomplexnejšie ukážky a prírodné procesy zachovalých porastov európskych bukových lesov v ich rozmanitosti v závislosti od podmienok prostredia. Tieto lesy obsahujú neoceniteľnú prírodnú genetickú banku buka a množstvo sprievodných druhov závislých na týchto lesných biotopoch. Taktiež predstavujú význačný príklad rekolonizácie a vývoja suchozemských ekosystémov a spoločenstiev v holocéne – po poslednej dobe ľadovej. Pre zápis do zoznamu svetového dedičstva bolo tomto prípade rozhodujúce kritérium (ix.): charakteristické vzorky reprezentujúce významné pokračujúce ekologické a biologické procesy v evolúcii a vývoj suchozemských, sladkovodných, pobrežných a morských ekosystémov a rastlinných a živočíšnych spoločenstiev.

Výbor svetového dedičstva UNESCO rozhodol o zápise Karpatských bukových pralesov do Zoznamu svetového dedičstva na svojom 31. zasadnutí v novozélandskom Christchurch v dňoch 23. júna až 2. júla 2007. Následne bola lokalita rozšírená na 35. zasadnutí výboru konanom v Paríži v dňoch 19. až 29. júna 2011, a opätovne na 41. zasadnutí výboru v poľskom Krakove v dňoch 2. až 12. júla 2017, kedy bol tiež upravený názov lokality do súčasnej podoby. 

Výbor svetového dedičstva (WHC) na svojom rozšírenom 44. zasadnutí, ktoré sa konalo v dňoch 16. až 30. júla 2021 v čínskom Fuzhou, rozhodol o zápise novej cezhraničnej nominácie s participáciou Slovenskej republiky „Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy“ v upravených hraniciach na prestížny Zoznam svetového dedičstva UNESCO. WHC rozhodoval o.i. o významnej úprave hraníc slovenských komponentov lokality - Vihorlat, Prales Havešová, Rožok, Udava a Stužica – Bukovské Vrchy a potvrdil ich zápis na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Pre Slovenskú republiku sa zápisom ukončí dlhoročná snaha zabezpečiť adekvátnu ochranu týchto jedinečných území s výnimočným biotopom, kde niektoré buky majú až 240 rokov.

Viac informácií nájdete na http://nppoloniny.sopsr.sk/unesco-karpatske-bukove-pralesy/