Slovenský výbor pre Medzinárodný geovedný program (IGCP)
Všeobecne o Medzinárodnom geovednom programe:
(International Geoscience Programme)
Pre podporu rozmanitosti života a pre budúcnosť ľudskej spoločnosti je nevyhnutné, aby sme lepšie porozumeli procesom na Zemi. V záujme zachovania nášho životného prostredia a tiež v záujme udržateľného rozvoja je potrebné prekonať množstvo prekážok, s ktorými nám pomáhajú zápasiť práve poznatky vied zaoberajúcich sa štúdiom Zeme a procesov, ktoré sa na nej odohrávajú.
UNESCO štyridsať rokov spolupracovalo s Medzinárodnou úniou geologických vied (IUGS) s cieľom rozvíjať globálnu spoluprácu v oblasti vied o Zemi prostredníctvom Medzinárodného geovedného programu. Tento program poskytuje platformu pre vedcov z celého sveta na to, aby posunuli hranice poznania vpred pomocou realizácie konkrétnych projektov. Program IGCP vždy spájal jednotlivé disciplíny aj jednotlivých vedcov s cieľom podnietiť a podporiť špičkový výskum a výmenu vedeckých poznatkov v záujme všeobecného prospechu.
V rámci Spojených národov je UNESCO jedinou organizáciou s mandátom na podporu výskumu a vytváranie kapacít v oblasti geológie a geofyziky a v tomto smere je Medzinárodný geovedný program vlajkovou loďou UNESCO.
Od roku 2011 sa práca IGCP orientuje najmä na týchto päť hlavných tém:
1. Zdroje Zeme: Udržanie našej spoločnosti,
2. Globálne zmeny a vývoj života: Dôkazy z geologického záznamu,
3. Geohazardy: Zmiernenie rizika,
4. Hydrogeológia: Geoveda vodného cyklu,
5. Geodynamika: Životné prostredie pod kontrolou.
Slovenský výbor IGCP
Národné výbory pre medzinárodný geovedný program (ďalej len “IGCP”) sú neziskové organizácie, ktoré zastupujú IGCP v príslušných krajinách. Hlavnou úlohou národných výborov je organizácia a koordinácia agendy súvisiacej s IGCP v danej krajine a tiež zachovávanie väzieb medzi národnými geologickými inštitúciami (či jednotlivcami) a medzinárodnou vedeckou komunitou, najmä IGCP. Za týmto účelom je Sekretariát IGCP v stálom kontakte s národnými komisiami a okrem toho každoročne organizuje zasadnutie Vedeckej rady IGCP, na ktorom sa zúčastňujú aj predsedovia jednotlivých národných výborov.
Okrem toho má výbor za úlohu:
Zoznam členov SV IGCP:
Doc. RNDr. Jozef Michalík, DrSc. Ústav vied o Zemi SAV, predseda
RNDr, Silvia Antolíková, PhD, Ústav vied o Zemi SAV, tajomníčka
RNDr. Ján Madarás, PhD., Ústav vied o Zemi SAV
Prof. RNDr. Dušan Plašienka, DrSc., Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského
doc. RNDr. Marianna Kováčová, PhD., Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského
RNDr. Ladislav Šimon, PhD., Štátny Geologický Ústav Dionýza Štúra
RNDr. Ľubomír Hraško, PhD., Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
Informácie o Slovenskom výbore pre IGCP nájdete na: http://www.geo.sav.sk/sk/
Svetová sieť geoparkov
Myšlienka Svetovej siete geoparkov je prijímaná stále väčším množstvom členských štátov. Geoparky sa stávajú populárne najmä vďaka tomu, že v sebe spájajú tri dôležité prvky – ochranu, udržateľný rozvoj a tiež účasť verejnosti.
UNESCO začalo byť v tejto oblasti aktívne už v roku 1999, kedy boli Geoparky navrhované ako samostatný UNESCO program (dokument 156 EX/11 Rev.). V roku 2001, na 161. zasadnutí Výkonnej rady UNESCO, bola však táto aktivita zastavená. Namiesto vytvorenia samostatného programu sa UNESCO rozhodlo podporovať snahu jednotlivých členských štátov individuálne, podľa potreby.
Dnes však dáva UNESCO svoju podporu v oblasti geoparkov národným iniciatívam, ktoré sú koordinované Svetovou sieťou národných geoparkov (resp. Svetovou sieťou geoparkov), pričom národné iniciatívy geologického dedičstva môžu ťažiť zo svojho členstva v medzinárodnej sieti výmeny a spolupráce.
Prvá Svetová konferencia geoparkov sa konala v Pekingu, Číne, v roku 2004. V roku 2014 mala Svetová sieť geoparkov 111 členov v 32 krajinách. Slovenská republika má v sieti zapísaný zatiaľ len jeden geopark a to spoločne s Maďarskom – Novohrad – Nógrád. Okrem toho máme na Slovensku ešte dva geoparky – Banskoštiavnický a Banskobystrický geopark – a tretí je v štádiu príprav (Sandbergsko – pajštúnsky geopark).
Viac informácií o slovenských geoparkoch nájdete na:
Geopark Novohrad – Nógrád (Slovensko – Maďarsko)
Geopark Novohrad – Nógrad leží na hranici medzi Slovenskom a Maďarskom a predstavuje prvý cezhraničný geopark v rámci Európskej siete geoparkov a vôbec v rámci celej Svetovej siete geoparkov spolupracujúcej s UNESCO.
Vzhľadom na to, že má predmetný geopark nadnárodný charakter, jeho názov je tvorený spojením slovenského a maďarského názvu oblasti, kde sa geopark rozprestiera.
Geológia geoparku zahŕňa rôzne sopečné javy a geologickú históriu siahajúcu asi 30 miliónov rokov dozadu, do čias, kedy vznikala Panónska panva. V rámci relatívne malého územia ponúka geopark široké spektrum veľkolepých vulkanických nálezísk, niekoľko chránených krajinných oblastí a ďalšie.
Členovia geoparku a miestni obyvatelia vynaložili veľa úsilia, aby boli početné lokality veľkej vedeckej hodnoty, ale tiež kultúrne dedičstvo oblasti, zachované a sprístupnené.
V Geoparku Novohrad – Nógrád – ktorý je výsledkom výbornej cezhraničnej spolupráce v rámci strednej Európy – sa rozmáha geo-turizmus, ktorý podporuje miestnu ekonomiku a tiež napomáha pri zachovávaní geologických a kultúrnych hodnôt regiónu.
Viac informácií nájdete na stránke:
http://www.geopark.sk/novohrad-nograd-geopark/