Slovenská pošta vydala poštovú známku s motívom vzácneho tureckého rukopisu zo zbierok Univerzitnej knižnice v Bratislave, zapísaného do medzinárodného registra svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
Slovenská pošta, a. s. vydala 27. 11. 2018 poštovú známku Spoločné vydanie s Tureckom: Otomanský manuskript z Bašagićovej zbierky, nominálnej hodnoty 1,30 €.
Poštová známka rozmerov 44,4 × 55,4 mm vrátane perforácie, vychádza vo forme upraveného tlačového listu so štyrmi známkami a dvoma kupónmi. Motívom poštovej známky je ilustrácia rukopisu Maʼrifetnāme (Kniha vied) od učenca Ibrāhīma Hakkī-ho (1705 – 1772). Ilustrácie tohto rukopisu z roku 1813 patria k najreprezentatívnejším exemplárom Bašagićovej zbierky, ktorá sa nachádza v zbierkovom fonde Univerzitnej knižnice v Bratislave.
Súčasne s poštovou známkou sa vydáva obálka prvého dňa, tzv. FDC s dátumom 27. 11. 2018 a domicilom mesta Bratislava. Motívom prítlače je tiež jedna z ilustrácií rukopisu Maʼrifetnāme a motívom FDC pečiatky je dekoratívna väzba arabesky nachádzajúca sa na obale rukopisu. Autorom grafického dizajnu poštovej známky, FDC a FDC pečiatky je Adrian Ferda.
Poštová známka, vychádzajúca ako spoločné vydanie s Tureckom, reprezentuje zbierkový fond Kabinetu rukopisov, starých a vzácnych tlačí Univerzitnej knižnice v Bratislave, ktorá bude v roku 2019 oslavovať 100. výročie svojho založenia.
Safvet beg Bašagić (1870 – 1934) bol významný sarajevský literát, historik, jazykovedec, riaditeľ Národného múzea v Sarajeve, a po viacerých skrutíniách zastával post podpredsedu a predsedu parlamentu Bosny a Hercegoviny. Po svojom otcovi Ibrahimovi zdedil rodinnú knižnicu, ktorú systematicky zveľaďoval. Po celom Balkáne 30 rokov zbieral rukopisy a tlače, predovšetkým práce juhoslovanských autorov. Chcel sústrediť a zachovať obraz juhoslovansko-moslimského literárneho dedičstva. V jeho zbierke sa popri klasikoch islamskej náboženskej, vedeckej a krásnej literatúry nachádzajú aj práce Srbov, Chorvátov a Bosniakov. Rukopisy Bašagićovej knižnice UNESCO zapísalo roku 1997 do medzinárodného registra programu Pamäť sveta.
Zberateľ Bašagić roku 1924 predal väčšiu časť svojej zbierky Univerzitnej knižnici v Bratislave, ktorá v tom čase na území Slovenska plnila rolu národnej knižnice, lebo ju „chcel uchovať pre budúce generácie v bezpečí". Fond rukopisov obsahuje 598 diel z obdobia 12. - 19. storočia v zložení: 393 arabských, 117 tureckých a 88 perzských titulov. Fond tlačí pozostáva z 496 prác z rokov 1729 – 1923 a skladá sa zo 145 arabských, 337 tureckých a 8 perzských publikácií. Zbierka, okrem bežných prác, obsahuje aj veľa unikátov, napríklad odpis neznámych štúdií významného filozofa al-Fārābī-ho. Z tureckých rukopisov vzácna je práca o Alexandrovi Veľkom od Ahmedī-ho a veľký arabsko-turecký slovník z 1558 od Ahterī-ho. Zaujímavý je unikát Murādnāme od bosenského autora Dervīș Pașa el-Mostarī-ho, ktorý vznikol na objednávku sultána Murada III. (1574 – 1595). Pozoruhodná je tlač od Kātiba Çelebī-ho Tuhfet ül-kibār esfār il-bihār, ktorá sa venuje morských bitkám a slávnym admirálom. Knihu vytlačili v Istanbule, v oficíne Ibrahima Müteferriku roku 1729.
Na známke sú motívy z rukopisu Maʼrifetnāme (Kniha vied) od učenca a súfiho Ibrāhīma Hakkī-ho (1705 – 1772). Táto encyklopedická práca sa zaoberá stvorením sveta, nebom, rajom anjelov, Slnkom a Mesiacom, morami, zemepisom, anatómiou, vierou a vzdelanosťou. Záverečná časť sa venuje dobrej vôli Stvoriteľa, morálke a zdraviu. Rukopis z roku 1813 sa vyznačuje umeleckými ilustráciami, hlavne z oblasti astronómie a zemepisu, a patrí k najreprezentatívnejším exemplárom Bašagićovej zbierky.
