sk | en

UNESCO

UNESCO chráni „živé dedičstvo“ ľudstva


UNESCO chráni „živé dedičstvo“ ľudstva

UNESCO je povestné svojou snahou o zachovanie univerzálneho dedičstva ľudstva, či už ide o historické pamiatky, prírodné poklady, predmety a miesta kultúrneho významu, alebo o dokumentárne dedičstvo. Významným programom UNESCO je teda aj ochrana rozmanitosti nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva, nazývaného aj „živé dedičstvo“. Pod týmto pojmom rozumieme spoločenské zvyky, rituály, ústne prejavy, remeslá, nástroje, či recepty.

Krajiny, ktoré sa stali zmluvnými stranami Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva z roku 2003 (Dohovor), sa zaviazali k zdokumentovaniu a ochrane svojich nehmotných kultúrnych prvkov, čím chcú ochrániť a zachovať lokálne tradície aj pre budúce pokolenia. Dohovor dopĺňa predošlé odporúčania o ochrane tradičnej kultúry a folklóru. Cieľom tohto Dohovoru je v neposlednom rade aj prispieť k poznaniu tradícií iných komunít a vzbudiť záujem o kultúrne praktiky vzdialených národov. 

Lákadlom pre krajiny je možnosť zapísania svojho nehmotného dedičstva na prestížny Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO (Zoznam), na ktorom je aktuálne zapísaných 463 prvkov zo 124 krajín sveta. Slovensku sa doposiaľ podarilo zapísať na Zoznam sedem prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva, z ktorých dva zápisy Slovensko zdieľa s okolitými krajinami a tým podporuje hlavnú myšlienku Dohovoru – vzájomné poznanie a rešpekt rôznych kultúr.

Ako prvý zo slovenských prvkov bola na Zoznam zapísaná Fujara v roku 2008, nasledovala Terchovská muzika v roku 2013. Medzi prvky slovenskej kultúry uznané medzinárodnými expertmi patrí aj slovenská Gajdošská kultúra, zapísaná v roku 2015. Na Zoznam bol v roku 2016 pripísaný spoločný prvok Česka a Slovenska - Bábkarstvo a v roku 2017 nasledoval Horehronský viachlasný spev. V roku 2018 bola schválená medzinárodná nominácia Slovenska, Česka, Maďarska, Rakúska a Nemecka a na Zoznam pribudla technika Modrotlač, ktorá má v týchto krajinách silnú tradíciu. Naposledy v roku 2019 si Slovensko pripísalo na Zoznam aj prvok Drotárstvo.

Terchovská muzika (Archív obce) 

Na jar 2020 Slovensko predstavilo nomináciu ďalších dvoch prvkov na Zoznam: Sokoliarstvo a Chov koní plemena Lipican, o ktorých zápise by sa malo rozhodnúť v decembri 2021. O zápise prvku na Zoznam rozhoduje Medzivládny výbor k Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, aj na základe odporúčania expertného Hodnotiaceho orgánu tohto výboru.

Slovensko je v oblasti ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva mimoriadne aktívne. V Hodnotiacom orgáne spomínaného medzivládneho výboru Slovensko počas rokov 2019-2022 zastupuje expertka Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV a podieľa sa tak na expertnom hodnotení prvkov nominovaných na Zoznam. V rokoch 2022 až 2026 Slovensko hodlá kandidovať do Medzivládneho výboru k Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Na domácej pôde sa ochrane a podpore nehmotného kultúrneho dedičstva venuje najmä Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru a SĽUK, ale aj ÚĽUV, Lúčnica, Národné osvetové centrum a Ministerstvo kultúry SR v spolupráci s množstvom organizácií a jednotlivcov.

Leto 2020 je ideálnym obdobím pre spoznávanie kultúry slovenských regiónov. O slovenských prvkoch nehmotného dedičstva častokrát sami vieme málo. Preto si pri najbližšej návšteve obľúbenej Terchovej či Horehronia vychutnajme aj tradičnú hudbu a spev, ktorá sa s týmito oblasťami spája, a ktorú ocenila aj medzinárodná komunita.

 

Potulky Terchovou (Slovenská komisia pre UNESCO)